V súčasnosti sa kladú vysoké nároky na kvalitné vzdelanie detí, no nie vždy sa tento proces darí zvládať hladko a bez výraznejších ťažkostí. Okrem detí s poruchami učenia aj deti predčasne zaškolené – nezrelé pre školskú prácu, tvoria rizikovú skupinu, pre ktorú sa škola a učenie stávajú frustrujúcimi faktormi. Častý neúspech či dlhodobé zlyhávanie v škole znižuje ich motiváciu a sebavedomie, oslabuje ich sociálnu pozíciu, prehlbuje u nich nezáujem o školskú prácu a učenie.
V praxi sa stretávame so žiakmi, ktorí boli zaškolení aj napriek nezrelosti a nepripravenosti na podmienky školy a proces aktívneho a systematického učenia sa. Pre tieto deti škola často predstavuje určitú formu stresu, dieťa nemá radosť zo získavania nových informácií, nestíha tempu triedy, učenie sa stáva pre neho záťažou. Problémy vyplývajúce z predčasne zaškoleného -nepripraveného dieťaťa často pretrvávajú podľa našich skúseností aj niekoľko rokov vo forme ťažkostí v učení a správaní. Aj napriek primeraným intelektovým schopnostiam a snahe niektoré deti dosahujú slabé školské výsledky a v dôsledku školského neúspechu sa začínajú cítiť ako neschopné a menejcenné. Nie zriedka sa u nich objavuje zvýšená úzkosť a psychosomatické ťažkosti (bolesti brucha, hlavy).
Neúspešné zaškolenie u dieťaťa sa môže prejaviť:
- zvýšenou únavou, vyčerpanosťou
- zvýšenou námahou pri učení, pričom školské výsledky ostávajú slabé
- nezáujmom o učenie, rezignáciou
- hravosťou, nesústredenosťou
- zvýšeným motorickým nepokoj
- emocionálnou nestabilitou, rozkolísanosť
- strachom zo školy, traumatizáciou
- psychosomatickými ťažkosťami
- znižovaním sebaúcty, sebavedomia
- výraznejšími ťažkosťami v adaptácii na kolektív
- sťaženým postavením medzi rovesníkmi
- problémami v učení (nestíha tempu triedy, osvojovanie nového učiva je zdĺhavé,…)
- problémami v správaní v škole i v domácom prostredí (odmieta si robiť domáce úlohy, zabúda si pomôcky …).
Otázka školskej zrelosti, školskej pripravenosti je mnohostranná a dotýka sa viacerých oblastí vývinu. Preto je dôležité dôkladne a komplexne zvažovať situáciu u každého jednotlivého dieťaťa.
Pri školskej spôsobilosti nejde len o nadobudnuté vedomosti a schopnosti dieťaťa, ale veľmi dôležitá je práve biologická zrelosť nervového systému, ktorá podmieňuje schopnosť sústredenia, pracovnej vytrvalosti, kontrolu impulzivity, mieru pohyblivosti, vyspelosť jemnej motoriky a pod. Nástup dieťaťa do školy je spojený s nutnosťou osamostatnenia, prijatia zodpovednosti za vlastné správanie a jeho dôsledky. Rola žiaka prináša rôzne záťažové situácie a predstavuje významnú skúsenosť, ktorá ovplyvní rozvoj sebahodnotenia dieťaťa a voľbu jeho ďalších životných cieľov.
Včasnou diagnostikou v predškolskom veku dokážeme u predškolákov zachytiť aktuálnu úroveň kognitívnych schopností a zručností, a tým včas identifikovať deti, ktoré vykazujú znaky rizikového vývinu z hľadiska ich očakávaného zaškolenia. Včasná identifikácia týchto detí napomôže k optimalizácii ich prípravy k pokiaľ možno čo najúspešnejšiemu zaškoleniu.